Základné techniky práce s modelovacími kovmi

Čas, kedy je naša hlina krásne vláčna a optimálne spracovateľná. Môžeme si ju donekonečna zvlhčovať a upravovať, ale tá prvotná konzistencia býva ideálna. Preto je dobré vedieť dopredu, čo budeme robiť. Premýšľanie nad rozbalenou hlinou so sebou nesie prasklinky a stratu pružnosti.

Modelovanie

Hlinu modelujeme prstami, mali by sme si ruky zvláčniť kvapkou olivového oleja. Olivový olej alebo vazelínu používame aj na pracovnú plochu, aby sa hlina nelepila na podklad. Ide o malé množstvo – kvapku, ktorú dobre rozotrieme obrúskom. Nie je nutné, aby pracovná plocha „plávala“. Na vykreslenie tvarov a vlastné modelovanie detailov použijeme niektoré z nástrojov, ako sú hladidlá, špilky, vykrajovačky, skalpel alebo nožík.

Pri vytváraní plátkov je ideálnou mierou počet kariet, medzi ktorými vaľkáme hmotu valčekom alebo trubičkou. Minimum sú tri karty. Ak chceme mať výraznejší profil, hlbší reliéf, úmerne zvyšujeme hrúbku počtom kariet. Ide o bežné hracie karty. Len by mali byť nové, aby boli rovnako hrubé a mohli fungovať ako meradlo. K dispozícii sú aj merné plastové pásiky s hrúbkou 0,5, 1 a 1,5 mm alebo z papieru.

Ak hlina praská v okrajoch, znamená to, že schne, a sú dve možnosti. Môžeme ju zvlhčiť a znovu rozvaľkať. Alebo orezať a po usušení obrúsiť okraje podľa potreby.

Zvlhčovanie ACS hmoty

Ak hlina praská v okrajoch a horšie sa tvaruje, zvlhčíme ju. Vyvaľkáme tuhnúcu hlinu na tenký plátok a potrieme štetcom vodou. Navlhčenú hlinu zabalíme ako palacinku a vložíme do potravinovej fólie. Dôkladne premiešame. Ak je hlina, naopak, príliš vlhká, necháme ju niekoľko hodín v potravinovej fólii, kým mierne stuhne. Ak je hlina úplne stvrdnutá, rozdrvíme ju na prášok, pomaly primiešavame vodu, až kým sa vytvorí vláčna hmota alebo kaša. Alebo večer vhodíme do malej nádobky s vodou a ráno máme pripravenú pastu na natieranie, lepenie a opravy.

Práca s pastou

Ak chceme spracovať členitý šperk, môžeme to urobiť rovno, ako sochár, alebo pospájať suché polotovary k sebe. Na lepenie používame ACS pastu, ktorú môžeme kúpiť hotovú, alebo si ju namiešame sami – z kúska hliny, ku ktorému pridáme vodu a rozmiešame na kašičku. Riedkou kašičkou retušujeme a uhladzujeme detaily, hustšou lepíme a spájame kúsky k sebe. Je to podobné ako v keramike, kde lepíme tzv. šlikrom.

Ak chceme urobiť väčšie a objemnejšie kúsky, je lepšie ich vytvoriť duté. Z dvoch polovíc, ktoré spojíme kašičkou alebo pastou. Ako príklad – ak chceme urobiť guľôčku, guľatý korálik, potrebovali by sme na to zbytočne veľké množstvo hmoty. Nielen, že by sa to predražilo, ale šperk by bol aj pomerne ťažký. Navyše je tu riziko popraskania, ak nie je materiál dokonale preschnutý.

Hadíky

Ďalšou možnosťou, ako pracovať s modelovacím striebrom, je technika, ktorej pracovne hovorím „hadíkovanie“. Plochou doštičkou, škatuľkou alebo viečkom z plastu vyvaľkáme dlhé tenké hadíky, ktoré zospodku (z rubovej strany) spájame plátkom hliny alebo štetcom pastou. S hadíkmi môžeme vytvoriť jemné štruktúry, kontúry a motívy. Pracujeme s mäkkým materiálom, ktorý sa ľahko stáča do vlniek a oblých kriviek. Hadíkmi môžeme olemovať okraje šperku, kamene, natavené sklo (fusing) alebo predvypálené porcelánové doštičky. Z pevnejších hadov si pripravíme úchyty, očká, zapínania… Kľúčové je pracovať s vláčnym materiálom, ktorý sa neláme, nepraská a nedrobí. Ak začne praskať, je dobré ho znovu zvlhčiť. Radšej začať úplne od začiatku, aby povrch a štruktúra boli hladké, bez trhliniek. Vaľkáme na nepriľnavej ploche, ktorú sme zľahka ošetrili olivovým olejom. Hadíky medzi sebou a k podkladu lepíme hustou pastou ACS.

Práca so striekačkou

Hlina v striekačke má jemnú konzistenciu a prechádza plastovými hrotmi. Niekedy to ide trochu tuho, počítajme s tým, že do toho musíme dať trochu sily. Vytvára linku na ploche z hliny alebo jemné nitky pri príprave dutých tvarov. Striekačku mám veľmi rada, je to skutočne multifunkčný nástroj. Pasta v striekačke totiž pomáha pri opravách, jej hrotom môžeme písať, robiť linky na komôrkový smalt, spevniť okraje, kresliť štruktúry na ploche a hlavne vytvárať duté tvary. Dôležité je si spevniť ruku, podložiť si ju, aby linka, ktorú vedieme – najmä na ploche – bola pravidelná a rovnomerná. Hrot máme vo vzduchu a nitku akoby ťaháme a zo vzduchu pokladáme. Nikdy nejdeme hrotom do podkladu, tvar linky by sa poškodil a sploštil. Zľahka položená zostane krásne okrúhla. Ak pracujeme na ploche z hliny ACS, môžeme ju trochu zvlhčiť štetcom, aby sa oba materiály naraz spojili. So začiatkom a koncom linky si pomôžeme tým, že sa hrotom oprieme zľahka o podklad. Po dokreslení motívu alebo vytvorení guľôčky či iného tvaru povrch zľahka uhladíme poklepkaním štetcom, aby z neho nevyčnievali bodlinky a ostré tvary.

Hrúbku vlákna volíme podľa farby hrotu. Modrý a ružový sú tenučké ako pavučina, zelený alebo sivý sú hrubšie a vytvárajú robustnejšie ťahy. Hlina v hrote ľahko vysychá. Preto treba postaviť striekačku do nádobky s vodou zakaždým, keď prerušíme prácu. Ak chceme uchovať striekačku dlhšiu dobu, dáme ju do uzatvárateľného pohára s trochou vody, trebárs do vysokej a úzkej fľaštičky od olív. Vydrží tak aj niekoľko mesiacov, len občas skontrolujeme hladinu vody, aby sa príliš neodparila a hrot „nezostal na suchu“.

Linkami si môžeme vytvoriť aj sieť vlákien na komôrkový smalt. Na pripravený, do hladka vypálený podklad, naozaj zľahka zvlhčený štetcom, nanášame kresbu – linky. Vytvárame jemné bunky, ktoré budeme po vypálení plniť smaltom. Dôležité je, aby steny týchto buniek dobre priliehali k podkladu. Ak sa niekde nadvihnú alebo je pod nimi vzduchová bublinka, vyplníme medzierky štetcom pastou ACS, aby nám neskôr rozžeravený smalt neutekal, kam nemá. Po vypálení a opracovaní máme perfektný základ na prácu so smaltom.