Základné techniky smaltovania šperkov

Kov a jeho úprava

Tvar – výsek alebo vystrihnutý kúsok medi (môže byť aj striebro) vyčistíme, ohladíme a obrúsime. Vykúpeme v čistiacom roztoku (nasýtený ocot so soľou), operieme a môžeme začať nanášať farby. Smalty sa dajú sypať alebo nanášať vlhké na kovový podklad.

Aplikácia smaltu

Je lepšie šperkový základ najskôr umiestniť na trojnožku alebo na mriežku, na ktorej ho potom budeme dávať do pece. Vďaka tomu môžeme byť pokojní, pretože si farbu pri trasporte nepoškodíme nechceným dotykom.

Sypanie suchého smaltu – najjednoduchšia technika, kedy jemným práškom špachtľou alebo sitkom posypeme povrch kovu, buď po celej ploche, alebo cez šablónku.

Vlhký smalt – prášok zvlhčíme niekoľkými kvapkami odstátej alebo destilovanej vody a štetcom nanášame. Po zaschnutí vypálime.

Medzi pokročilé techniky smaltu patrí maľba miniatúr, cloisonné, champlevé, plique à jour a ďalšie.

Vypaľovanie smaltu

Treba myslieť na to, že smaltovací prášok sa v peci vždy roztečie. To znamená, že sa všetko, čo v danej chvíli bolo vo forme skloviny, roztaví. Ak je naším cieľom tvoriť zložitejšie vzory a kombinovať farby, treba ich nanášať a vypaľovať postupne.

Klasický smalt potrebuje na výpal teploty vyššie než 650 °C. Rôzne odtiene potrebujú rôzne teploty, najčastejšie okolo 750 °C a viac. Vypaľovanie netrvá dlho – zmenu môžete pozorovať voľným okom. Keď sa z farby stane mláčka tekutého skla, je možné šperk z rúry vytiahnuť. Pozor, na manipuláciu treba mať dlhú pinzetu!